Tetovanie je prax stará ako civilizácia, ale ani tisíc rokov po tom, čo sme si začali trvalo maľovať pokožku, nie je stopercentne bez rizika. Tu je niekoľko problémov, ktoré sa môžu pri tetovaní vyskytnúť.
Tetovacími nástrojmi sa môžu prenášať infekcie. Tieto nástroje prichádzajú do kontaktu s krvou a telesnými tekutinami. Ak nie sú riadne sterilizované, môžu prenášať choroby, ako je hepatitída B, hepatitída C, tuberkulóza a HIV.
Väčšina moderných tetovacích štúdií používa jednorazové ihly a tento typ problému je zriedkavý. Amatérske tetovanie (napríklad vo väzniciach alebo v nelicencovaných tetovacích salónoch) je rizikovejšie.
Alergické reakcie na tetovacie farby sú zriedkavé, ale možné. Pokožka môže reagovať na červený, žltý a niekedy aj biely atrament, keď je tetovanie vystavené slnečnému žiareniu.
Alergické kožné reakcie sú typu vyrážky. Bežne používané farby na tetovanie majú kovovú soľ a môžu obsahovať olovo, ale nie v množstve, ktoré by mohlo byť škodlivé. Organické pigmenty, ktoré nemajú ťažké kovy, môžu byť problematickejšie. Existuje štatistika Európskej komisie, podľa ktorej 40 % organických farbív na tetovanie používaných v Európe nie je schválených na kozmetické použitie a v 20 % z nich sa nachádza karcinogénny aromatický amín.
Tetovania, ktoré majú veľké plochy čierneho atramentu, môžu v ojedinelých prípadoch spôsobiť problémy počas skenovania magnetickou rezonanciou. Čierny atrament obsahuje oxid železitý a skener magnetickej rezonancie môže spôsobiť zahriatie železa tým, že v ňom vyvolá elektrický prúd. Ako sme už povedali, je to zriedkavé a tetovanie by nemalo byť dôvodom, aby ste v prípade potreby neabsolvovali vyšetrenie magnetickou rezonanciou.
Tetovacie pigmenty môžu vyvolať rôzne kožné ochorenia, ako sú granulómy, rôzne lichenoidné ochorenia, cementová dermatitída, kolagénové ložiská, diskoidný lupus erythematosus, ekzematózne erupcie, hyperkeratóza a parakeratóza a keloidy.
Tetovania môžu spôsobovať problémy aj po dlhšom čase, ktorý strávia na koži. Napríklad ekzematózna dermatitída sa môže objaviť od niekoľkých mesiacov až po dvadsať rokov po poslednom tetovaní.
Pri tetovaní môže vzniknúť hematóm (modrina), ak tetovacia ihla prepichne cievu. Tieto modriny sa môžu objaviť ako haló okolo tetovania alebo ako jedna väčšia modrina, ak sa krv zhromaždí v kaluži, a zvyčajne sa zahoja do týždňa.
Niektoré veľké čiastočky z atramentového pigmentu sa môžu hromadiť v lymfatických uzlinách, ktoré môžu spôsobiť zápaly. Lymfatické uzliny sa tiež môžu od pigmentu zafarbiť, čo môže pri zápale vyvolať falošný signál ako indikátor melanómu. To môže sťažovať diagnostiku melanómu u pacienta s tetovaním.
Lieky na riedenie krvi (lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi) môžu sťažovať tetovanie, pretože zosilňujú krvácanie. Z tohto dôvodu predlžujú hojenie tetovania, a keďže „vyplavujú“ farbu, bude potrebné viac času (a tetovania), aby sa do kože dostalo dostatočné množstvo farby.
Všeobecným problémom v Spojených štátoch je, že Úrad pre kontrolu potravín a liečiv nereguluje tetovanie ani farby na tetovanie.
Nikto s istotou nevie, čo je v pigmentoch používaných na tetovanie, najmä v ultrafialových (UV) atramentoch a atramentoch svietiacich v tme. FDA uvádza, že „mnohé pigmenty používané v tetovacích farbách sú priemyselné farby vhodné pre tlačiarenské farby alebo farby na automobily“.
