Permanentný make-up je tetovanie na perách, viečkach a tvári, ktoré pripomína klasický make-up. Aplikuje sa z estetických dôvodov a na odstránenie potreby nanášania klasického mejkapu alebo na zakrytie nedokonalostí, ako sú jazvy alebo biele škvrny na pokožke spôsobené vitiligom.
Permanentný make-up (dnes známy aj ako mikropigmentácia, dermopigmentácia a kozmetické tetovanie) sa stal populárnym začiatkom 20. storočia. Napriek tomu je možné, že sa robilo už skôr, pretože tetovanie je stará prax. Vieme, že ľudia pred 5000 rokmi sa tetovali z rôznych dôvodov (od náboženských a lekárskych až po estetické). Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa zvýšila popularita permanentného make-upu. Mnohé vtedajšie kozmetické salóny tetovali ženy bez toho, aby im o tom povedali, pričom zákrok predávali ako „ošetrenie pleti“ (nehovorili im, že ide o tetovanie) a vpichovali im rastlinné farbivá.
Po dokončení ošetrenia sa zvýraznia črty tváre: obočie, oči a pery. To, ako veľmi to robí, závisí od dizajnu, typu použitej farby a množstva pigmentu vstreknutého do pokožky. Aj bezprostredne po dokončení tetovania môže výsledok vyzerať príliš tmavý. Je to preto, že farba je stále v najvrchnejších epidermálnych vrstvách kože – blízko povrchu. Časom (nie príliš dlho – niekoľko dní) sa koža zahojí, vrchné vrstvy epidermy sa nahradia novými epidermálnymi bunkami a farba vybledne, zostane svetlejšia, ale stále prítomná. V závislosti od osoby a spôsobu ošetrenia môže táto farba vydržať dlho alebo po určitom čase začať blednúť. Farba môže vyblednúť aj vtedy, ak je príliš vystavená slnku, a ak je v pokožke viac pigmentu, na úplné vyblednutie bude potrebný dlhší čas. Keď sa permanentný make-up ustáli, tí, ktorí sa nechajú tetovať, môžu byť s konečným efektom nespokojní. Najčastejšie chyby pri aplikácii permanentného make-upu sú „príliš tmavý“, „nesprávna farba“, „nerovnomerný“ a „príliš veľký“. Vo väčšine prípadov (ako je farba a rovnomernosť) sa tieto sťažnosti dajú odstrániť odborníkom. Príliš veľký make-up si môže vyžadovať techniky zosvetlenia a/alebo odstránenia pigmentu, ktoré sú nákladné a bolestivé. Tento problém sa dá odstrániť aj klasickým líčením.
Pri permanentnom make-upe môžu vzniknúť komplikácie ako pri štandardnom tetovaní. U príjemcov sa môžu vyvinúť alergie na použitý pigment, vytvoriť jazvy, granulómy (forma zápalu) a keloidy (typ zarastenej jazvy). Hrozí im tiež praskanie kože, olupovanie, tvorba pľuzgierov a lokálna infekcia. Ak sa tetovacie nástroje nesterilizujú, môžu sa infikovať chorobami, ako je HIV a hepatitída, ak sa tie isté nástroje použili na osoby, ktoré majú tieto choroby. Ak boli pigmenty používané pri tetovaní falšované ťažkými kovmi alebo majú magnetické vlastnosti, u osôb s týmto typom permanentného make-upu by mohlo dôjsť k opuchu alebo páleniu, ak by boli vystavené magnetickej rezonancii (MRI), ale tieto prípady sú zriedkavé. Ak si to neskôr príjemcovia rozmyslia, môžu si tetovanie odstrániť, ale tento proces je náročný a bolestivý. Techniky na odstránenie permanentného make-upu sú laserový resurfacing, dermabrázia (fyzikálne alebo chemické odstránenie kožných buniek – exfoliácia) a chirurgické odstránenie.
